Žiadosť o podporu Slovenskej republiky Gruzínsku

Autor: Tina Tichá | 13.4.2007 o 20:03 | Karma článku: 3,02 | Prečítané:  2248x

Vážený pán prezident Slovenskej republiky, Vážený pán predseda vlády, členovia Vlády Slovenskej republiky, Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, Obraciam sa na Vás v mene SLOVENSKO-GRUZÍNSKEHO SPOLKU so žiadosťou o intenzívnejšiu a adresnejšiu podporu Slovenskej republiky európskej a euroatlantickej orientácii Gruzínska, jeho snahám o budovanie demokratickej spoločnosti a o mierové riešenie otázky gruzínskych separatistických regiónov, tzv. zmrazených konfliktov.

Podľa dokumentu “Zameranie zahraničnej politiky SR v roku 2007”, MZV SR navrhuje v rámci rozvoja bilaterálnych vzťahov s krajinami Južného Kaukazu, že „by bolo prospešné uskutočniť v roku 2007 návštevu na úrovni ministra hospodárstva, resp. ministra zahraničných vecí, prípadne na úrovni štátnych tajomníkov vo všetkých troch krajinách regiónu. Rastúcemu hospodárskemu významu regiónu by mala zodpovedať aj intenzifikácia vzťahov s Azerbajdžanom, ktorý otvorením ropovodu Baku-Tbilisi-Ceyhan sprístupnil kvalitnú ropu európskemu trhu. Záujem na intenzifikácii bilaterálnych vzťahov vrátane ekonomickej oblasti má SR aj s Gruzínskom, k čomu by malo prispieť aj otvorenie Veľvyslanectva Gruzínska v SR“. V dokumente sa uvádza, že v súvislosti s tzv. zmrazenými konfliktmi v regióne, SR bude na všetkých fórach jednoznačne definovať svoj postoj smerom k ich riešeniu, ktorý by mal vychádzať z princípu zachovania územnej celistvosti suverénnych krajín a návratu utečencov do postihnutých oblastí. Podľa MZV SR „v súvislosti so stagnáciou v riešení zmrazených konfliktov v krajinách v spoločnom susedstve EÚ a Ruska bude EÚ zvažovať svoje možnosti väčšej zaangažovanosti. SR je pripravená prispieť do diskusie o príspevku EÚ k prekonaniu týchto zložitých otázok v spoločnom susedstve berúc do úvahy tiež pôsobenie medzinárodných organizácií, najmä OSN a OBSE”. Spomenuté postoje a plány SR možno hodnotiť veľmi pozitívne, najmä s prihliadnutím na nedávne oficiálne vyjadrenia našich vládnych predstaviteľov – pána predsedu vlády na decembrovom summite EÚ, ohľadom Ukrajiny a Gruzínska v súvislosti s rozširovaním EÚ, ako aj slov pána ministra Kubiša na historicky prvej návšteve gruzínskeho ministra zahraničných vecí pána Bežuašviliho 13.2.2007, keď uviedol, že SR vystupuje na podporu stanovísk Gruzínska v medzinárodných organizáciách, v OSN, v OBSE, rovnako podporuje rozvoj spolupráce medzi EÚ a NATO s Gruzínskom, ale že „toto všetko je málo na krajiny, ktoré vlastne prechádzajú alebo prešli veľmi podobným vývojom a ktoré sa cítia prirodzenými partnermi“. Pán minister Kubiš sa v interview pre internetový portal www. jetotak.sk vyjadril, že „našou regionálnou prioritou zostáva západný Balkán, Ukrajina, Bielorusko, Moldavsko a štáty Kaukazu“, a že„ SR aktívne komunikuje s krajinami Kaukazu - špecificky s Gruzínskom“. S odvolaním sa na slová pána ministra, dovolím si Vás požiadať o zvýšenie záujmu našich najvyšších ústavných činiteľov o kaukazský región, odzrkadľujúc spomínanú prioritu slovenskej zahraničnej politiky – nielen v rovine vyjadrení našich oficiálnych predstaviteľov, ale aj v ich konkrétnych krokoch a aktivitách, zameraných na posilnenie stability regiónu a prehĺbenie spolupráce. Napríklad, pred nedávnymi parlamentnými voľbami v gruzínskom separatistickom regióne Abcházsko (4.3.2007), Gruzínsko od medzinárodného spoločenstva žiadalo odsúdenie týchto separatistických aktivít, ktoré smerujú k zvýšeniu napätia v oblasti. Viaceré štáty strednej a východnej Európy (o.i. aj Česká republika), ako aj svetové medzinárodné spoločenstvo (OBSE, EÚ, RE, NATO) odsúdili abcházske separatistické aktivity ako nelegitímne. Žiaľ, Slovensko svoj postoj gruzínskej vláde oficiálne nevyjadrilo, hoci vyhlásenia, či vyjadrenia podpory od medzinárodných partnerov sú dlhodobo očakávané gruzínskymi štátnymi inštitúciami a môžu významne napomôcť hľadaniu riešení konfliktov. Gruzínsko od svojej „ružovej revolúcie“ nástupom nového demokratického vedenia, od roku 2004 vyvíja a ponúka iniciatívy, smerujúce k mierovému riešeniu konfliktných separatistických území Abcházska a regiónu Cchinvali (Južného Osetska), a od roku 2006 žiada medzinárodné spoločenstvo o podporu svojich požiadaviek o internacionalizáciu mierových síl a riešenia separatistických konfliktov - zapojením EÚ, NATO a pod. ako protiváhu k účasti Ruskej Federácie, ktorá otvorene podporuje separatistické režimy, a preto jej nestrannosť ako člena spoločných mierových síl a partnera rokovaní je spochybňovaná. Podľa vyhlásení ruskej Dumy (apríl 2007), Rusko protestuje proti ukrajinským a gruzínskym ambíciám o členstvo v NATO, ako aj proti podpore od štátov EÚ a NATO. Ruský minister zahraničných vecí Ivanov vyhlásil, že Rusko bude Gruzínsku vytvárať prekážky pri integrácii do NATO. Žiaden demokratický štát nemá právo takýmto spôsobom zasahovať do vnútorných vecí iného zvrchovaného štátu. V súčasnosti, keď štáty združenia GUAM (Gruzínsko, Ukrajina, Azerbajdžan, Moldavsko) čelia hospodárskemu, politickému a vojenskému tlaku zo strany Ruskej federácie („obchodná“ a „komunikačná“ blokáda najmä voči Gruzínsku, neoprávnený zákaz dovozu výrobkov z Moldavska a Gruzínska, porušovanie ľudských práv zo strany orgánov RF najmä voči osobám s kaukazským pôvodom), je potrebné otvorenejšie podporiť demokratizačné smery v regiónoch susediacich s EÚ – a to nielen formou vyhlásení najvyšších predstaviteľov EÚ, ale najmä reakciami predstaviteľov jednotlivých štátov – predovšetkým krajín, ktoré sa pred 10-15 rokmi rovnako snažili o demokraciu a slobodu, a vstup do „demokratického sveta“. Práve my by sme mali najlepšie chápať a podporovať krajiny, ktoré sa snažia o to, čo sa nám – popri našich snahách a vytrvalosti, aj vďaka podpore demokratického sveta - podarilo dosiahnuť. Tak ako bola poskytnutá podpora a pomoc nám, teraz by sme mali my ponúkať priateľskú ruku a naše skúsenosti iným ... Dovolím si poznamenať, že v strategicky dôležitom kaukazskom regióne Slovenská republika, ako jedna z mála štátov EÚ, nemá svoj zastupiteľský úrad. Táto skutočnosť významne obmedzuje rozvoj bilaterálnych vzťahov SR s celým regiónom – či už na diplomatickej úrovni (nedostatok aktuálnych informácií a priamych kontaktov – napr. pri regionálnych podujatiach s účasťou predstaviteľov štátov EÚ a NATO, Slovensko vyslovene chýba), a absencia slovenského regionálneho zastúpenia sťažuje aj obchodnú, kultúrnu, vedeckú a občiansku spoluprácu (vybavovanie víz pre „bežných občanov“- nediplomatov je veľmi komplikované a prakticky ťažko dostupné – ak musia cestovať na konzuláty SR až do Moskvy, Ankary alebo Kyjeva). V snahe o rozšírenie stykov, Gruzínsko v roku 2006 otvorilo svoje veľvyslanectvo v SR, a keďže pojem „spolupráca“ predpokladá iniciatívy všetkých zúčastnených strán, ostáva teraz na SR vyvinúť iniciatívu ohľadom otvorenia nášho zastupiteľského úradu na Kaukaze. Skupina štátov postkomunistického bloku (Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Bulharsko) založila 4.februára 2005 na úrovni ministrov zahraničných vecí Novú skupinu priateľov Gruzínska (New Group of Friends of Georgia), s cieľom spoločnej aktívnej podpory Gruzínska v oblasti integrácie do európskych a euroatlantických štruktúr. V roku 2006 sa k tejto iniciatíve pridala Česká republika. Slovensko zostáva bokom – hoci týmto spôsobom by mohlo nielen pomôcť Gruzínsku svojimi skúsenosťami, ale zároveň si vytvoriť pozíciu v regióne, a tým sa začať naozaj aktívne podieľať na posilnení spolupráce a stability v tejto strategickej oblasti za bránami EÚ. Vážení páni, v mene SLOVENSKO-GRUZÍNSKEHO SPOLKU, dovoľujem si Vás, ako najvyšších predstaviteľov Slovenskej republiky požiadať o intenzívnejšiu politickú a diplomatickú podporu zo strany Slovenskej republiky Gruzínsku pri jeho úsilí o integráciu do euroatlantických štruktúr, o vybudovanie plne demokratických inštitúcií a obnovenie jeho územnej celistvosti. Vaše konkrétne kroky na podporu rozvoja Gruzínska a aktivity SR smerujúce na prehĺbenie slovensko-gruzínskych vzťahov, napríklad formou oficiálnych návštev slovenských štátnych predstaviteľov a najmä otvorením slovenského zastupiteľského úradu pre kaukazský región, umožnia vytvoriť podmienky pre aktívnu spoluprácu Slovenska a Gruzínska nielen na politickej a medzištátnej úrovni, ale aj na úrovni bežných obchodných a ľudských kontaktov a spolupráce, a budú významným prejavom našej solidarity a podpory regionálnej stability, spolupráce a demokracie.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?