reklama

reakcia na blog J. Čarnogurského"Horúce miesta Kaukazu”Juž.Osetsko

17 zastavení jesene…alebo 17 klamstiev „úspešného” advokáta - reakcia na blog Jána Čarnogurského Horúce miesta Kaukazu:Južné Osetsko”

Písmo: A- | A+
Diskusia  (64)
Obrázok blogu
(zdroj: Peter Nielsen (DK))

Minulý týždeň (2.10.2008) bol na internetovej stránke Aktualne.sk publikovaný článok pána Jána Čarnogurského "Horúce miesta Kaukazu" Južné Osetsko"
(http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/jan-carnogursky.php ).

Pán Čarnogurský začiatkom septembra na pozvanie podpredsedu ruskej Štátnej Dumy cestoval do Južného Osetska, aby „si urobil na vlastné oči obraz o tom, čo (sa) v Južnom Osetsku udialo a ako to tam vyzerá."
Už takýto úvod článku dáva dôvod čitateľovi, aby predpokladal, že pán Čarnogurský nebude objektívny pri zobrazovaní situácie, lebo Rusko je stranou konfliktu a je samozrejmé, že podpredseda ruskej Štátnej Dumy pozval niekoľkých európskych poslancov a mimoparlamentných politikov s cieľom ruskej propagandy. Je to samozrejmé, lebo Rusi určite ukazovali svojim hosťom to, čo chceli ukázať a vysvetľovali veci tak, ako im vyhovovalo. Keby pán Čarnogurský chcel zostať objektívnym pri zobrazovaní situácií ohľadom rusko-gruzínskeho konfliktu, mal by ísť do Južného Osetska nie na pozvanie jednej strany konfliktu, ale našiel by si inú cestu, napríklad cez medzinárodné inštitúcie.
Po druhé, nie je správne ani z hľadiska právneho, nie je ani morálne cestovať do jednej krajiny na pozvanie štátnych činiteľov druhej krajiny. Južné Osetsko podľa medzinárodného práva zostáva súčasťou Gruzínska, aj keď Rusko, Nikaragua a Hamas (dobrá partia...však ?!) ho uznali ako štát. Akceptovaním takéhoto pozvania sa pán Čarnogurský zaradil do partie ruských agresorov, sandinistských neandertálcov a medzinárdných teroristov. Slovensko uznáva územnú celistvosť Gruzínska v rámci medzinárodne uznaných hraníc. Opierajúc sa o princípy medzinárodného práva, Slovensko neuznáva ani Južné Osetsko a Abcházsko, ani Kosovo. Verím, že by pán Čarnogurský určite neakceptoval pozvanie podpredsedu albánskeho parlamentu navštíviť Kosovo. Alebo si môžeme predstaviť, akú reakciu by vyvolal pán Čarnogurský, keby na pozvanie podpredsedu parlamentu Maďarskej republiky hostia zo zahraničia navštevovali južné Slovensko, ignorujúc územnú celistvosť a suverenitu Slovenska. To je veľké faux-pas „úspešného právnika" Čarnogurského.
Ale najväčšia hanba pre právnika by malo byť to, že on klame slovenským čitateľom, nie len vtedy, keď hovorí, ale aj vtedy, ked mlčí o pravde. Článok sa delí zhruba na dve časti. V prvej pán advokát rozpráva o tom, čo videl na ceste od Vladikavkazu do Cchinvali na vlastné oči a v druhej rozpráva o „vojenskom pozadí konfliktu". Vyčleňme hlavné témy článku a podrobne si ich rozoberieme.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Klamstvo č. 1: Juhoosetské pohraničné vybavenie.
Opisovať cestu od Vladikavkazu do Cchinvali pán advokát začína nasledujúcim obrazom: "Za Vladikavkazom cesta začala stúpať cez kaukazské údolie k Rokskému tunelu. Tunel meria asi dva kilometre a pretína hlavný kaukazský hrebeň. Na sever od tunela je Ruská federácia, Severné Osetsko, na juh Južné Osetsko. Pred vjazdom do tunela absolvujeme južnoosetské pohraničné vybavenie. Na druhej strane tunela cesta klesá ďalším kaukazským údolím."

Každý, kto cestuje do zahraničia vie, že na každom štátnom hraničnom prechode musíte „absolvovať pohraničné vybavenie" dva razy: prvý krát, keď opúšťate jednu krajinu a druhý krát, keď vchádzate do druhej. Pán advokát dokazuje svoju znalosť zemepisu a dejepisu: „Na sever od tunela je Ruská federácia, Severné Osetsko, na juh Južné Osetsko". Ale podľa logiky „Pred vjazdom do tunela" najprv musel „absolvovať ruské pohraničné vybavenie" a len za tunelom „južnoosetské". Ale na prekvapenie „južnoosetskí hraničiari" vybavujú pred vjazdom tunela, to znamená - na území Ruskej federácie. A čo s ruským vybavením? Kde a kedy vybavili odchádajúcich hostí ruskí hraničiari? Veď predsa museli! Aspoň formálne, aj keď hostia boli držiteľmi diplomatických pasov (o čom v prípade pána Čarnogurského, ktorý je už mimo slovenskej štátnej služby, možno len pochybovať...). Takže pán Čarnogurský klame, že ich vybavili „južnoosetskí hraničiari", lebo neexistuje južnoosetská hraničná služba, existuje len južnoosetská „filiálka" ruských hraničiarov - aj vedúci takzvaných „južnoosetských hraničiarov" je ruský občan - Oleg Genadievič Čebotarjev, ktorý predtým než ho poslali na „dlhodobú služobnú cestu" do Cchinvali, nemal nič spoločné s Južným Osetskom. Tým pádom sa pán Čarnogurský zúčastňuje v ruskej propagandistickej comedy show, ktorá sa volá „Južné Osetsko - hráme sa na štát", a autorom tohto nepodareného scenára je V. V. Putin.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Klamstvo č. 2: Tri dediny na ceste do Cchinvali.
Pán Čarnogurský pokračuje svoju story...: „Mierime do Cchinvali, hlavného mesta Južného Osetska. Cestou prechádzame cez tri dediny, na ktorých vidieť stopy vojny. Domy po oboch stranách cesty sú rozbúrané a vypálené. Vchádzame do Chinvalu."

Akoby nič! Väčšina Slovákov, ktorí nepoznajú skutočnú situáciu, si bude myslieť, že keď sa hovorí o „rozbúraných a vypálených" dedinách pred Cchinvali, asi určite ide o osetské dediny. Aj tu klame pán Čarnogurský, keď tají čitateľovi pravdu, že tieto tri „rozbúrané a vypálené" do tla dediny sú gruzínske dediny - Kechvi, Kurta a Tamarašeni.
Podrobne sa o etnických čistkách v gruzínskych dedinách v Cchinvalskom regióne môže čitateľ dozvedieť na stránke medzinárodnej organizácie Human Rights Watch: http://hrw.org/ v článkoch „Čo sa deje v Južnom Osetsku", „V Južnom Osetsku rabujú a pália gruzínske dediny", „Gruzínsko: medzinárodné organizácie musia vyslať do regiónu svoje misie na vyšetrenie porušení a na ochranu civilného obyvateľstva", „Gruzínsko: mandát misie EU musí zahŕňať ochranu civilného obyvateľstva", „Gruzínsko: družicové snímky dokazujú zničenie v gruzínskych dedinách v Južnom Osetsku", „EU: zabezpečiť ochranu civilného obyvateľstva v Goriiskom regióne", „Rusko/Gruzínsko: Veľké ľudské straty po útokoch v obývaných regiónoch", „Mesiac po vojne".
Pán advokát, pozorne si prečítajte spomenuté články a buďte objektívny!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Klamstvo č. 3: Budova juhoosetskej vlády.
J. Čarnogurský: „Vchádzame do Chinvalu. Spočiatku domy nie sú veľmi poškodené, ale ako sa blížime k centru mesta, zničených domov pribúda. V strede je rozstrieľaná budova, v ktorej sídlili viaceré inštitúcie juhoosetskej vlády."

Po prvé. Áno, gruzínska strana priznáva, že jedným z vojenských cieľov bola budova bábkovej vlády Kokoityho. V správach Human Rights Watch je jasne povedané, že z tejto budovy sa strieľalo na gruzínske sily, a preto tieto miesta boli aj zákonitým vojenským cieľom gruzínskej armády.
Po druhé - pán Čarnogurský opäť klame, že existuje „juhoosetská vláda". Pozrime, kto sú v tejto vláde:
- Premiér - Juri Ionovič Morozov, nar. v Baskortastane;
- Minister vnútra - Michail Mairamovič Mindzajev, nar. v Severnom Osetsku;
- Tajomník Bezpečnostnej rady - Anatoli Konstantinovič Barankevič, nar. v Kaliningrade;
- Šéf KGB - Boris Mazitovič Atojev, nar. v Kabardino-Balkarii;
- Minister obrany - Vasili Vasilievič Lunev, nar. na Urale;
A potom ešte vyšší predstavitelia cchinvalského KGB - Vladimir Kuzmič Kotojev, Sergej Alexandrovič Guznov, Oleg Genadievič Čebotarjev, Genadij Nikolajevič Jemilianenko, Konstantin Genadievič Jacenko atď.
Všetci spomínaní súdruhovia sú dôstojníci ruského KGB (teraz už FSB), ruskí občania, ktorých nič nespája s Južným Osetskom.
Tomu hovoríte, pán advokát, „juhoosetínska vláda"? Čo by ste povedali, keby niekto to isté urobil na Slovensku - v jednom z regiónov Slovenska? Povedali by ste, že je to „slovenská vláda"?
Opakujem: to je comedy show, ktorá sa volá „Južné Osetsko - hráme sa na štát".
Pozor, pán advokát, aby zajtra aj na Slovensku nezačali hrať takú istú comedy show na juhu Slovenska...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Klamstvo č. 4: V rodine Tygijevovej.
Pán Čarnogurský: „Na Ostrovského ulici vchádzame do domu rodiny Tygijevovej. Domáca pani nám so smútkom rozpráva, ako ich zasiahla vojna. Po gruzínskom útoku na Chinval celá rodina sa ukryla do pivnice, keď niekto búchal na bránku do dvora. Jej manžel vyšiel von otvoriť bránku. Myslel si, že azda vchádza sused alebo niekto známy. Vtedy na dvore vybuchol granát. Jej manžela zabil. Mŕtvola manžela zostala ležať na dvore pred domom, azda päť metrov od vchodu do pivnice. Pre neustálu streľbu, alebo nebezpečenstvo streľby však dva dni nemohli mŕtvolu manžela stiahnuť z dvora aspoň do domu."

Je tragédiou, keď zomieraju ľudia. Vojna je tragédia a správy o tom, ako vo vojne zomierali nevinní civilisti, je tažké počúvať bez emócií. Ale pán Čarnogurský rozpráva historku o rodine Tygijevovej tak nepravdepodobne, že ju skôr postavil až do komickej situácie. Pozrime sa na príbeh ešte raz: podľa pána Čarnogurského sa začal gruzínsky útok na Cchinvali a bol taký silný, že sa rodina schovala v pivnici. V tom čase niekto zabúchal na bránku a pán domu myslel, že to „vchádza sused alebo niekto známy". Priam udivujúce! Je taký silný útok na mesto, že sa skrývajú v pivnici, a človek počuje búchanie na bránku a ešte si myslí, že možno prišiel na návštevu „sused alebo niekto známy". Naviac, tento človek počas takej silnej streľby ide otvoriť bránku. Veď to je absolútne neuveriteľná a nepravdepodobná scéna. Je to úplne nelogické - keď sa ukrývaš v pivnici, musíš predpokladať, že aj susedia sú schovaní v pivnici alebo inde, a nie je čas chodiť po ulici a búchať susedom na bránku. Čo podáva ďalej pán advokát - situácia sa stáva ešte komplikovanejšiou: „Mŕtvola manžela zostala ležať na dvore pred domom, azda päť metrov od vchodu do pivnice. Pre neustálu streľbu, alebo nebezpečenstvo streľby však dva dni nemohli mŕtvolu manžela stiahnuť z dvora aspoň do domu". Predstavte si: kvôli intenzívnej nebezpečnej streľbe rodina nemohla mŕtvolu „stiahnuť z dvora aspoň do domu" z 5 metrovej vzdialenosti - a ako je možné, že v takej situácii sa niekto opováži chodiť k susedovi?

Je to čierne na bielom - je jasné, že pán Čarnogurský klame. Nepochybujem, že manžel pani Tygijevovej zomrel - ale nie je jasné, ako zomrel. Pozrieme sa na prípad Tygijeva. V nezávislých zdrojoch nie je možné nič nájsť o takomto človeku alebo prípade. Aj keď Rusi hneď zo začiatku tvrdili, že Gruzínci zabili v Cchinvali 2000 civilistov, zatiaľ neukázali žiadne dôkazy. Human Rights Watch zaznamenal 44 prípadov úmrtia civilistov, ale predpokladá, že počet môže narásť do 100 osôb. Medzi tým Osetínci vytvorili organizáciu „Spoločenská komisia - pre vyšetrenie vojenských zločinov v Južnom Osetsku a pre pomoc poškodenému civilnému obyvateľstvu". Táto organizácia sa zaujímala o zostavenie zoznamu civilných obetí z juhoosetskej strany. Prvý zoznam bol publikovaný 4. septembra na webstránke agentúry Regnum. V tom zozname sa naozaj nachádza jeden Tygijev (Тигиев), ale len jeden jediný - „Tygijev Eduard Kazbekovic, nar. 1958. Zomrel počas bojových činností. Je pochovaný vo dvore domu". Je jasné, že sa jedná o toho istého Tygijeva, o ktorom rozpráva pán Čarnogurský, lebo keď začiatkom septembra on navštívil rodinu Tygijeva a hrob vo dvore, tak takýto prípad by určite zaznamenala aj „Spoločenská komisia". To znamená, že pán Čarnogurský neklame a má pravdu - poviete vy. Ale neunáhlime sa! Skúmajme ďalej: od 4. septembra dodnes sa tento zoznam stále spresňuje. 6.októbra bol publikovaný posledný aktualizovaný zoznam s 311 osobami. Ale neuveríte vlastným očiam, čo sa píše v poslednom zozname o tom istom Tygijevovi: „Tygijev Eduard Kazbekovic. nar. 1958. Zomrel počas bojových činností. Je pochovaný vo dvore domu (Po nasledujúcom upresnení vyjasnené, že Tygijev zomrel v roku 2006 - spresnenie Informačnej Agentury REGNUM z 15. septembra)". Iného Tygijeva nenájdete ani v updatovanom zozname.
Neveríte? Pozrite sa sami: http:/www.regnum.ru/news/1050769.html
Tak, pán advokát! Tak hrubo klamete čitateľom Vy, a tak hrubo klamú celému svetu Vaši klienti!!

Klamstvo č. 5: Židovská štvrť.
J. Čarnogurský: „Prichádzame do tzv. židovskej štvrti Cchinvalu. Na malom námestíčku je väčšia budova, ktorá slúžila ako židovské kultúrne stredisko. Budova je rozstrieľaná a vyhorená. Okolité uličky sú takmer úplne zničené."

Zase pán advokát slúži ruskej propagandistickej mašinérii. Je zrejmé, že takéto správy sú cielené na slovenských Židov, ktorí majú určitý vplyv na spoločenský a politický život Slovenska. Cieľom je nastaviť židovskú spoločnosť protigruzínsky a proosetínsky. Veď zo slov pána advokáta vyplýva, že v Cchinvali museli byť teda aj židovské obete, ak v židovskej štvrti v okolí rozstrieľaného a vyhoreného kultúrneho centra „sú uličky takmer úplne zničené". Kto nepozná situáciu, určite bude predpokladať, že keď existuje židovská štvrť v Cchinvali, to znamená, že Židia a Osetíni sa dobre znášali, a bolo ich tam veľa, a už nie sú živí, lebo kde oni bývali, tam už „sú uličky takmer úplne zničené". To je lacná, veľmi lacná propaganda zo strany pána Čarnogurského. Ale verím, že zbytočne stráca čas a slová, lebo Židia majú určite viac informácií o osude svojich súkmeňovcov po celom svete, než on. V snahe overiť si skutočnosti popísané v článku pána Čarnogurského, som zatelefonovala na veľvyslanectvo Izraelského štátu v Tbilisi, kde mi asistentka pána veľvyslanca Gerbera sprostredkovala jeho vyjadrenie, označujúce tvrdenia pána Čarnogurského za „lož a dezinformáciu". Len zavolajte do Gruzínska na Izraelské veľvyslanectvo a spýtajte sa, koľko Židov žilo v Cchinvali v sovietskych časoch, koľko žilo za separatistov, a koľko ich tam bolo do 7. augusta - dajú Vám presnú informáciu. Podľa našich informácií, za posledné roky zostali žiť v Cchinvali sotva 2-3 židovské rodiny. Som presvedčená, že pán Čarnogurský sa to musel dozvedieť počas návštevy Cchinvali a preto to tají, inak by to určite napísal v článku. Taký postup - zatajenie pravdy - je možné nazvať len klamstvom. Prezrite si aj zoznam publikovaný na stránke Regnum, tam medzi 311 menami nenájdete ani jedno židovské meno.

Klamstvo č. 6: Akási úradná budova a tanková veža.
Pán Čarnogurský rozpráva s veľkým dôrazom jednu „zaujímavú" historku: „Prechádzame ďalej a naskytá sa nám nezvyklý pohľad. Pred vchodom do predtým akejsi úradnej budovy je v betóne pred vchodom zapichnutá takmer zvisle veža vytrhnutá z gruzínskeho tanku. Sprievodcovia nám rozprávajú ako k tomu došlo. Gruzínsky tank sa pohyboval po ulici Cchinvalu. Osetské milície ho zasiahli zozadu protitankovou päsťou. Je to jediné miesto, kde pancier tanku nie je chránený ochrannou trhavinou. Protipancierová strela vošla do vnútra tanku, tam vybuchla a vybuchla aj tanková munícia uložená vo vnútri. Výbuch vytrhol tankovú vežu, ktorá preletela vzduchom asi dvesto metrov a zapichla sa do betónu pred budovou. Zapichnutá tanková veža tvorí dokonalú ilustráciu, čo sa dialo v Cchinvale."

Máločo je komentovať: len ma prekvapuje, ako táto historka zaujala pána advokáta - priam ako malé dieťa pri pozeraní rozprávky kategórie science fiction. Predstavte si, ako vo vzduchu letí 200 metrov (!) asi troj-štvortonová tanková veža... Po konzultácii s odborníkmi, si dovolím uviesť, že takáto tanková veža, vážiaca 3-4 tony - aj keď by bola plná munície - dokáže pri svojej váhe odletieť maximálne 10-12 metrov...
Nieto nič dodať, ale jedno ešte musím: pán Čarnogurský zase tají čitateľom to, čo to bola tá „akási úradná budova"? Nebola to filiálka ministerstva obrany Ruskej federácie, ktorú riadi Vasilij Vasilijevič Lunev zo Sibiri? Slováci by si zaslúžili počuť pravdu, a takéto rozprávky môžete rozprávať niekde inde....

Klamstvo č. 7: Škola č. 5.
Pán Čarnogurský chce poukázať na to, že Gruzínci strieľali nielen na úradné budovy, domy civilistov, kultúrne centrá, ale aj školy: „Prechádzame popred základnú školu č. 5. Je to dvojposchodová budova zasiahnutá granátmi, vypálená, pre svoj účel môže slúžiť až po dôkladnej rekonštrukcii. Škola je ďalším pomníkom posledných dejín Južného Osetska. Budova školy bola postavená za sovietskych čias a vedľa budovy bolo malé futbalové ihrisko pre žiakov. Počas predchádzajúcej vojny v r. 1990 - 1992 gruzínska armáda taktiež vtiahla do Cchinvalu a bolo hodne padlých. Už vtedy sa nedalo celé dni bezpečne pohybovať po meste, preto z futbalového ihriska urobili cintorín. Videli sme asi 20 náhrobných kameňov z obdobia predchádzajúcej vojny v Južnom Osetsku. Predný plot malého cintorína bol zničený delostreleckou paľbou a niektoré náhrobné kamene boli taktiež zničené.".

Zase klame pán Čarnogurský: prečítajte si podrobne správy Human Rights Watch, a presvedčíte sa, že osetskí bojovníci strieľali na gruzínske sily práve z takýchto civilných objektov - ako sú škôlky, školy, paneláky, atď. A ako je už vyššie spomenuté, v takých prípadoch osetskí ozbrojenci boli zákonitými cieľmi gruzínskej armády - a treba zdôrazniť, že samotní Osetínci sa dopúštali vojenských zločinov, keď sa skrývali v civilných objektoch. Je to tzv. „živý štít", ktorý používajú teroristické organizácie podobné Hammasu.

Klamstvo č. 8: Osetínski utečenci.
J. Čarnogurský: „Mnohé rodiny zostali v Južnom Osetsku bez domu, ktorý bol zničený počas bojov. Mali však príbuzných v Severnom Osetsku, ku ktorým sa uchýlili. Obyvatelia Južného a Severného Osetska tvoria jeden národ a sú príbuzensky pospájaní. Mnohí Osetínci sa už nechcú vrátiť do Južného Osetska, pretože nemajú možnosť si sami opraviť alebo znovu postaviť domy, alebo sa už nezbavia strachu, že niekedy v budúcnosti dôjde k ďalšiemu útoku gruzínskych vojsk. Zobrali si preto aj mŕtvoly svojich blízkych so sebou do Severného Osetska a tam ich pochovali."

Zase pán Čarnogurský klame: Human Rights Watch k večeru 10. augusta oznámili, že k poludniu 10.augusta ruské úrady zaznamenali 24 032 juhoosetských utečencov vo Vladikavkaze, z ktorých sa 11 190 vrátilo naspäť bojovať a dodám - rabovať. Podľa posledných informácií príslušných úradov Ruskej federácie koncom septembra v Severnej Osetii už nebol evidovaný ani jeden utečenec z Južného Osetska.
Čo sa týka gruzínskych utečencov, o ktorých pán Čarnogurský mlčí, tých je stále viac než 60 tisíc a v Cchinvalskom regióne stále prebiehajú etnické čistky Gruzíncov, keď separatistské bandy stále rabujú a pália gruzínske dediny.

Klamstvo č. 9: Hranice medzi Južným Osetskom a Gruzínskom.
Spomenúc Dagomiskú(a nie Sočinsku) dohodu z roku 1992, pán Čarnogurský píše: „Podľa dohody Gruzínsko stiahlo svoje vojenské jednotky z Južného Osetska a hranice medzi Južným Osetskom a Gruzínskom zaujali mierové sily vytvorené z vojakov Gruzínska, Južného Osetska a Ruska."

Pán advokát zase klame, lebo žiadna hranica medzi Gruzínskom a Južným Osetskom neexistuje, z hľadiska právneho existuje len pojem „administratívna hranica bývalej administratívnej oblasti Južné Osetsko" a pán Čarnogurský má povesť skúseného právnika. Ďalšie klamstvo: mierové sily boli rozmiestnené nie na nejakých hraniciach, ale vnútri „administratívnej hranice bývalej administratívnej oblasti Južné Osetsko", a to len v tých miestach, kde začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia prebiehal konflikt. V Achalgorskom regióne (ktorý teraz separatisti spolu s Rusmi premenovali na Leningor!) napríklad, nikdy nebol žiadny konflikt a ani tam (do 7. augusta 2008) nebola žiadna stopa po mierotvorcoch.

Klamstvo č. 10: Trochu povinnosti.
J. Čarnogurský pokračuje o dohode z roku 1992: „Každá strana mala právo a trochu aj povinnosť vyslať päťsto vojakov do mierového zboru a v prípade mimoriadnych udalostí mala právo vyslať ďalších tristo vojakov."

Zase klame pán advokát - a vyjadruje sa o právnom dokumente tak, akoby bol nie právnik, ale ako odborník z nejakej inej profesie, napríklad chovateľ exotických vtákov, ktorý nemá nič spoločné s právom. Mám na mysli slová „trochu aj povinnosť". Ako môže jeden „úspešný" právnik povedať, že „Každá strana mala právo a trochu aj povinnosť vyslať päťsto vojakov do mierového zboru"? Nie je to nezmysel?
Ale hlavne, pán advokát zatajil verejnosti jeden dôležitý detail: v prípade mimoriadnych udalostí každá strana naozaj má právo vyslať výnimočne ďalších 300 vojakov, ale len po súhlase, zdôrazňujem - len po súhlase ďalšieho účastníka mierového procesu, to znamená - aj gruzínskeho. Ďalej uvidíme, prečo utajil pán advokát čitateľom taký dôležitý detail a ešte raz sa presvedčíme, že utajenie pravdy nie je nič iné, než obyčajné klamstvo.

Klamstvo č. 11: Gruzínski mierotvorci sa vracajú do Gruzínska?
J. Čarnogurský: "7. augusta o 22:00 hod. večer oznámil veliteľ gruzínskeho oddielu mierového zboru, že gruzínski príslušníci mierový zbor opúšťajú a vracajú sa do Gruzínska."

Pán advokát znova klame: veliteľ gruzínskeho oddielu mierového zboru v žiadnom prípade nemohol povedať, že „gruzínski príslušníci mierový zbor opúšťajú a vracajú sa do Gruzínska", lebo - po prvé, oni (gruzínski mierotvorcovia) opustili zbor, ale nie svoje pozície v zóne konfliktu, a opustili zbor preto, lebo zbor nebol schopný akcie, alebo proste spoločný zbor mierotvorcov (joint peacekeeping force) nechcel zastaviť separatistov, ktorí ostreľovali gruzínske dediny z Cchinvali. A po druhé, Južné Osetsko je gruzínske územie - ako sa oni mohli vracať z gruzínskeho územia - do Gruzínska?

Klamstvo č. 12: OBSE opustil Južné Osetsko?
J. Čarnogurský: "Je zaujímavé, že pozorovatelia OBSE, taktiež prítomní v Južnom Osetsku, opustili Južné Osetsko o pol hodinu neskôr. Malo azda OBSE správy o pripravovanom gruzínskom útoku?"

Zase klame pán advokát: veľa obvinení sa za posledné týždne sypalo zo strany Ruska voči OBSE. Toto je jedno z nich, a pán Čarnogurský ho len s otáznikom opakuje. Keď má pán advokát takéto otázky, nech sa trošku poobzerá na webstránke OBSE, a tam nájde odpoveď na svoju otázku: pozorovatelia OBSE neopúšťali Južné Osetsko, ale sa iba premestnili zo svojho sídla do bezpečnejšej pozície, aby sa chránili pred osetínskou paľbou. OBSE ako organizácia má možno aj nejaké nedostatky, ale jedno je jasné - každý krok a každá činnosť pozorovateľov OBSE musí byť zaznamenaná a správy sa zverejňujú na webstránke a posielajú sa každej členskej krajine cez ich zastupiteľstvá vo Viedni.

Klamstvo č. 13: Zahraniční inštruktori, alebo ... jedna baba povedala
J. Čarnogurský: "O týždeň neskôr na stretnutí Valdajského klubu predseda vlády Vladimír Putin a neskôr aj minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov povedali iný zaujímavý detail. Gruzínsku armádu už dlhšiu dobu cvičili vojenskí inštruktori z USA a Izraela. Izraelskí inštruktori však asi desať dní pred gruzínskym útokom na Južné Osetsko zastavili svoju činnosť v gruzínskej armáde. Možno si to vysvetliť len tak, že keď Izrael dostal informáciu, čo Gruzínsko pripravuje, nechcel mať s tým nič spoločné a zastavil vojenskú spoluprácu s Gruzínskom. Americkí vojenskí inštruktori však pokračovali vo svojej inštruktážnej práci."

Pán Čarnogurský namiesto toho, aby sa opieral o nezávislé zdroje, neustale rozširuje jednostranné tvrdenia Kremľa. Je známe, že Gruzínsko úplne legálne spolupracuje s USA vo vojenskej sfére - netají to ani jedna, ani druhá strana. To nemusí nikoho prekvapiť, lebo inak by bolo ťažké si predstaviť ako má pôsobiť v náročnej mierovej operácii v Iraku 2000 gruzínskych vojakov - bez špeciálneho výcviku a inštruktáže? Čo sa týka ruskej výčitky, že zahraniční partneri Gruzínska vedeli o tom, že sa pripravuje vojna - to je ďalšie klamstvo vyslovené Rusmi, a zopakované pánom Čarnogurským. Či dôjde k vojne - o tom nevedeli ani Gruzíni - väčšina ministrov bola služobne v zahraničí alebo na dovolenke.

Nie je dôležité, že to povedal Putin a zopakoval neskôr aj Lavrov. Naopak, po historke s americkým pasom údajne patriacom americkému vojakovi bojujúcemu na gruzínskej strane v Cchinvali, Putinove tvrdenia možno vnímať ako „... jedna baba povedala". Vysvitlo, že pas patril americkému podnikateľovi, ktorý v súčasnosti pracuje v Číne, a pas stratil za záhadných okolností v roku 1992 v Moskve na medzinárodnom letisku - typická práca KGB...! Pas, ktorý ukradli americkému občanovi, bol na sklade 16 rokov a až teraz ho Putin vytiahol a cez CNN dokazoval celému svetu, že ho našli v Cchinvali. Našťastie, ten americký občan ešte žije, sleduje správy, číta noviny,... a ozval sa! Doteraz sa Putin neospravednil svetu za očividné klamstvo...

Klamstvo č. 14: Kaťuša značky GRAD
J. Čarnogurský: "Gruzínske vojská začali operáciu proti Cchinvali, ktoré leží iba niekoľko málo kilometrov od hranice s Gruzínskom. Útok začali delostreleckou paľbou, dokonca s použitím modernizovaných kaťuší značky GRAD."

O hraniciach som sa už zmienila vyššie. Pán advokát klame znova, keď hovorí o GRADe. Ešte raz odporúčam aj pánovi advokátovi, aj všetkým, ktorí sa chcú dozvedieť nezávislé informácie, aby si pozorne prezreli správy Human Rights Watch. Tie uvádzajú veľa informácií o tom, ktorá strana aké zbrane počas bojov využívala. Je nespochybniteľné, že Rusi používali URAGAN, 220 mm reaktívne strely, dokonca ešte horšie a nebezpečnejšie než GRAD. Okrem toho je dokázané, že Rusi použili proti civilným objektom aj rakety značky SS-26 ISKANDER, SS-21 Tochka-U a kazetové bomby, čo je považované za priamy vojenský zločin.

Čo sa týka gruzínskej strany - oni strieľali s GRAD s cieľom do takzvaného Verchneho gorodka na juho-západe Cchinvali a muničného skladu na západe Cchinvali - oba objekty sú v neobývanej časti mesta. Smerom do centra Cchinvali, konkrétne smerom na vládne budovy Kokoityho, Gruzínci strieľali s použitím presného delostreleckého systému ako je Dana, ale nie s GRAD, ako tvrdí pán Čarnogurský. Human Rights Watch - aj keď spomína to, že Gruzínci použili GRAD - uvádza, že „pravdepodobne" ale nie na 100%. Všetko vysvetlí nezávislé medzinárodné vyšetrenie - Gruzínci už vyjadrili pripravenosť na spoluprácu, zatiaľ čo Rusi ochotu ešte nevyjadrili. Dúfajme, že nakoniec dôjde k prešetreniu udalostí - a vopred vyjadrujem svoju vieru v to, že okupanti na to doplatia!

A nakoniec - nech si spomenie pán Čarnogurský - kto vynašiel tú obávanú zbraň Kaťušu, o ktorej hovorí? A kto ju miluje tak, že spieva o nej zaľúbené pesničky? Poznáte iný prípad, že by nejaký národ spieval smrteľným zbraniam piesne?

Klamstvo č. 15: Povolení 300 muži.
J. Čarnogurský: "Po koncentrácii gruzínskych vojsk na hranici s Južným Osetskom ruská armáda vyslala povolených tristo mužov doplňujúcich mierových síl cez Rokský tunel na juhoosetínsku stranu, aby zabezpečili priechodnosť tunelu. 58. ruská armáda potom vstúpila do Južného Osetska 9. augusta."

Dochádzame asi k najzaujímavejšiemu klamstvu nielen pána advokáta, ale celej ruskej propagandy: podľa slov pána Čarnogurského, Gruzínci ešte nezačali operáciu proti Cchinvali („Po koncentrácii gruzínskych vojsk na hranici s Južným Osetskom"), keď už „ruská armáda vyslala povolených tristo mužov doplňujúcich mierových síl". Vyššie spomínam, že bod o doplňujúcich tristo vojakoch podľa Dohody z roku 1992 platí len vtedy, keď je súhlas všetkých troch strán - gruzínskej, ruskj a osetskej. Tým pán Čarnogurský potvrdzuje, že Rusi porušili dohodu. Ale on uvádza aj viac než len porušenie dagomiskej dohody Rusmi - lebo priamo hovorí, čo bolo cieľom týchto 300 ruských vojakov - „aby zabezpečili priechodnosť tunela. 58. ruská armáda potom vstúpila do Južného Osetska 9. augusta." Tak, tak!! To znamená, že Rusi už vtedy pripravili inváziu na územie suverénneho štátu, keď ešte podľa slov pána advokáta Gruzínci boli len „na hranici s Južným Osetskom", a ešte nebola započatá žiadna gruzínska vojenská operácia. Ale kto čítal nezávislé vyšetrenie novinárov NY Times, ten vie, o čo ide: na základe odpočúvania osetínskych separatistov gruzínskymi tajnými službami sa objasnilo, že ruská 58. armáda prešla Rokský tunel skoro ráno 7. augusta cca o 03:40, to znamená 20 hodín pred tým, ako Gruzínci začali vojenskú operáciu. Takýto výsledok bol šokujúci pre západných novinárov, ale aj pre Rusov. Oni asi neverili, že gruzínske spravodajské služby pracujú tak kvalitne. Navyše, sami Rusi sa dopustili hrubej chyby, keď v novinách ministerstva obrany RF „Krasnaja zvezda" publikovali list ruského vojaka z 58. armády, z ktorého je zrejmé, že ruskí vojaci už 7. augusta nielen prešli Rokský tunel, ale už aj boli rozmiestnení v Cchinvali. A to nešlo o 300 osôb - lebo len obrnenej techniky a vojenských nákladných áut bolo 150. Určite na jednom vozidle neboli iba dvaja ruskí vojaci. Takže klame, neustále klame pán advokát... aby zachránil svojich „klientov" - ale pravdu skryť nie je možné - nič nemožno skryť naveky tak, aby raz pravda nevyšla najavo...

Klamstvo č. 16: 1682 alebo ... zase jedna baba povedala.
J. Čarnogurský: „Juhoosetský prezident Eduard Kokoity na stretnutí s Valdajským klubom povedal, že do dňa jeho stretnutia s klubom napočítali juhoosetínske úrady 1628 juhoosetínskych občanov zabitých počas gruzínskeho útoku."

Zase jedna baba povedala a zase klame pán advokát. On môže protestovať a tvrdiť, že len opakuje slová Kokoityho, ale nech sa so mnou sporí- ja stále tvrdím, že keď človek cieľavedome opakuje a šíri lži, aj to je klamstvom. Keby pán Čarnogurský bol objektívny právnik, zvážil a poskytol by aj iné názory o tom, koľko osetínskych civilistov zahynulo v Cchinvali a okolí, a hlavne názory nezávislých inštitúcií. Stále odporúčam webstránku organizácie Human Rights Watch, ktorá uvádza len 44 mŕtvych civilistov, ale predpokladá, že možno ich počet bude okolo 100. Mimochodom, väčšinu správ od Human Rights Watch o augustovom konflikte píše Ruska z Moskvy, Tanya Lokshina, a nie nejakí „americkí imperialisti" - ako by sa vyjadrili ruskí politici. Dokonca novovytvorená osetínska organizácia „Spoločenská komisia" od 4. septembra doteraz zverejnila mená 311 mŕtvych. Pri upresňovaní zoznamu sa už zistilo, že sú tam aj ľudia, ktorí zahynuli ešte pred rokmi do augusta 2008, ako napríklad vyššie spomínaný Tygijev. Zatiaľ je takých prípadov 7, takže zostáva 304. Z tých 304 osôb 257 sú muži, z ktorých väčšina je v bojovom veku a zomreli, podľa autorov zoznamu, „pri bojových dejstviach", alebo „pri ispolnenii sluzobnich objazannosti" - takže ak z 304 odpočítame 257, zostane 47 - čo je veľmi blízko počtu HRW so 44 ľuďmi. Keď Kokoity má také presné údaje - uvádzaných 1682 - kde sú tie mŕtvoly? Prečo Kokoity nezverejnil zoznam? Veď to by bol dôkaz celému svetu, akí zlí sú Gruzínci a ako boli Juzoosetínci nimi utláčaní? Nestalo sa tak jednoducho preto, že klamú - aj Kokoity, aj Čarnogurský, a aj ich súdruhovia velitelia.

Klamstvo č. 17: Jeden národ
J. Čarnogurský: „Kokoity ďalej povedal, že Južné Osetsko sa skôr alebo neskôr chce spojiť so Severným Osetskom, keďže sú jedným národom. V takom prípade by sa Južné Osetsko stalo súčasťou Ruskej federácie."

Znova pán advokát klame: Kokoity najprv povedal, že sa chcú spojiť so Severným Osetskom. Potom ho opravil jeden z jeho de facto náčelníkov - Lavrov, že on to tak nepovedal, ale že ho zle pochopili novinári. Neskôr aj sám Kokoity potvrdil, že áno, jeho zle pochopili novinári a Južné Osetsko zostane nezávislým. Ale predsa... aký má zmysel, čo povie Kokoity? Akú silu má jeho slovo? Ako povie Putin - tak aj bude!

Ale dávajte pozor, pán Čarnogurský, ide o hru s ohňom. Váš článok čítajú aj naši susedia. V jeden krásny deň aj niekto z nich môže povedať takú istú hlúposť ako Kokoity, že Maďari z Maďarska a Maďari z južného Slovenska tvoria jeden národ a musia sa spojiť. A čo potom? Podľa vás - koho súčasťou by sa stalo v takom prípade južné Slovensko? Neželajte iným to, čo nechcete aby sa stalo s vami!

P. S.: alebo kto píše články Jánovi Čarnogurskému

Pri čítaní Čarnogurského článku, som cítila, že niečo nie je v poriadku - pán Čarnogurský nemohol napísať taký slabý článok, plný chýb. Prečítala som článok ešte niekoľko ráz pozorne, a potom som zobrala jeho predposledný članok - tiež publikovaný na stránke Aktualne.sk pod názvom: „19.08.2008: Saakašvili potrestaný, USA porazené". A bolo mi jasné, že tieto dva články sú napísané dvoma rôznymi osobami. Starší článok, i keď aj ten je absolútne jednostranný a neobjektívny, je napísaný inteligentne, správnou slovenčinou, je zrejmé, že autor je vzdelaný človek a tiež možno cítiť právnika, ako sme doteraz poznali pána Čarnogurského. V tomto novom článku niečo nesedí: žiaden intelekt, zlá slovenčina a skôr nepodarený pisateľ než „úspešný" právnik. Štylistický rozbor obidvoch článkov ukazuje, že autorom prvého článku je naozaj vzdelaný Slovák (pán Čarnogurský), ale autorom toho posledného je niekto iný, ale isto nie Slovák, teda človek, pre ktorého slovenčina nie je materinským jazykom. Pravdepodobne je to Rus, ktorý sa naučil slovensky a už má niekoľkoročnú prax. Rus, alebo iný cudzinec by za takto napísaný článok dostal v škole dobrú známku. Ale pánovi Čarnogurskému - ako Slovákovi - by za gramatické a štylistické chyby dali „nedostatočnú".

Poukážem na dôvody, ktoré svedčia o tom, že posledný článok, pod ktorý sa podpisal pán Čarnogurský, nie je napísaný Slovákom (je možné, že pán advokát len trochu prispel...). Aj vy tam možno cítite množstvo rusizmov, ktoré svedčia o tom, že autorom článku je nejaký etnický ruský súdruh s pre cudzinca dobrou slovenčinou, ktorý bol dosadený na Slovensko ešte za socializmu, asi s nejakou konkrétnou misiou.

Začneme s tým, že v prvom článku hlavné mesto Južného Osetska je pomenované ako „Cchinvali" - čo je správna forma názvu tohto mesta. Rusi a Osetíni ho volajú nesprávnou poruštenou formou „Cchinval" - aby popudzovali Gruzíncov. V druhom článku je hlavné mesto Južného Osetska spomenuté 10 krát - prvý raz je v správnom tvare - „do Cchinvali" ale trochu nižšie je už poruštená forma - „do Cchinvalu". Aj ďalej 2 krát nájdeme správnu formu - „proti Cchinvali", „na severe Cchinvali", ale máme medzi tým aj nesprávne tvary - „do židovskej štvrti Cchinvalu", „po ulici Cchinvalu", „v Cchinvale", „návštevu Cchinvalu". Je zrejmé, že autor vie o tom, aký je správny názov mesta, ale snaží sa, aby umelo presadil do slovenčiny nesprávnu poruštenú formu. Ale veľmi sa mu nedarí, lebo poruštený tvar je neprirodzený a neprijateľný pre slovenčinu. Som presvedčená, že aj keď sa z pána Čarnogurského stal taký veľký rusofil, že obhajuje ruskú politiku, sú mu neznáme a nezaujímavé také lingvistické čary. Je to niečo ako Rimavská Sobota a Rimbat Sombat. Nám Slovákom by sa tiež nepáčilo, keby nejaký, napríklad nemecký kresťanský demokrat hovoriac o Slovensku, používal nie správny názov „Rimavská Sobota", ale pomaďarčený tvar „Rimbat Szombat". Mesto Cchinvali, podobne ako Tbilisi, Kutaisi, Batumi, Suchumi, v slovenčine neskloňujeme. Vchádzame do Cchinvali a nie do Cchinvalu, alebo Suchumu,...; po útoku na Cchinval / na Tbilis, na Suchum??; ..., čo sa dialo v Cchinvale /v Tbilise, v Suchume??/; návštevu Cchinvalu - návštevu Tbilisu?? ... Preto si myslím, že autorom článku nie je pán Čarnogurský, ale nejaký jeho ruský asistent.

 Správa o ceste do Južného Osetska obsahuje štylistické, syntaktické a gramatické chyby, typické pre cudzincov, hovoriacich po slovensky, ale určite neprípustné pre školákov s materinským jazykom slovenským, nehovoriac o vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch. Najčastejšou chybou je vynechávanie zvratnej častice sa vo zvratných slovesách, alebo jej nesprávne umiestnenie (..., čo v Južnom Osetsku udialo - čo sa v Južnom Osetsku udialo; Gruzínsky útok na Južné Osetsko začal v noci ... - Gruzínsky útok na J.O. sa začal v noci ...; ..., ale vojakom v týchto kasárňach sa podarilo brániť až do príchodu ... armády. - ..., ale vojakom v týchto kasárňach sa podarilo brániť sa až do príchodu ...; ...do dňa jeho stretnutia s klubom - ... do dňa jeho stretnutia sa s klubom/ do dňa uskutočnenia sa jeho stretnutia s klubom; Po gruzínskom útoku na Cchinval celá rodina ukryla sa do pivnice - Po ... útoku ... sa celá rodina ukryla ...).

 Syntax: ... v meste stále bola streľba - v meste bola stále streľba, prirodzenejšie: v meste sa stále strieľalo/ v meste neutíchala streľba / v meste stále pokračovala streľba;

 ... keď Izrael dostal informáciu, čo Gruzínsko pripravuje, nechcel mať s tým nič spoločné a ... - ... keď Izrael dostal informáciu o tom, čo Gruzínsko pripravuje, nechcel s tým mať nič spoločné a...

 ... veža tvorí dokonalú ilustráciu, čo sa dialo v ... - veža tvorí dokonalú ilustráciu toho, čo sa dialo ...

 Letisko Vladikavkazu je v Beslane, meste teroristického útoku na základnú školu pred štyrmi rokmi. - ..., meste, kde sa pred štyrmi rokmi uskutočnil útok na základnú školu/ kde pred štyrmi rokmi teroristi zaútočili na základnú školu.

 Po gruzínskom útoku na Cchinval celá rodina sa ukryla do pivnice, keď niekto búchal na bránku do dvora. - Kedy sa ukryla rodina do pivnice: po gruzínskom útoku, alebo keď niekto búchol na bránku??

 Po skončení bojov a upokojení situácie niektoré mŕtvoly zostali iba tak pochované, ktorí nemali blízkych príbuzných. Autor chcel asi povedať, že: Keď sa po skončení bojov upokojila situácia, mŕtvoly ľudí, ktorí nemali blízkych príbuzných, zostali iba tak pochované.

 Mnohé rodiny zostali v Južnom Osetsku bez domu, ktorý bol zničený počas bojov. - po slovensky sa povie, že: Mnohé rodiny v J. O. zostali bez strechy nad hlavou, lebo ich domy boli počas bojov zničené.

 V slovenčine sa nepoužíva:
 - Zhromaždili sme sa v Moskve a ... vyrazili ... lietadlom ... - zhromaždili sme sa na námestí, ale do Moskvy sme sa zišli, alebo sme sa v Moskve stretli a ... vyrazili na cestu lietadlom, alebo odleteli lietadlom ...
Pred vjazdom do tunela absolvujeme južnoosetské pohraničné vybavenie. Slováci na hraniciach "neabsolvujú pohraničné vybavenia", ale prechádzajú hraničnou kontrolou.
specnazisti sa povie po slovensky príslušníci špeciálnych jednotiek
- Každá strana mala právo a trochu aj povinnosť ... - ... mala právo a do určitej/menšej/malej miery aj povinnosť ...
Južné Osetsko s jeho dejinami, rozvalinami, mŕtvolami, aj odhodlanosťou sme si niesli so sebou v hlavách. - takéto veci si poväčšine odnášame v našich mysliach, a nie hlavách.

 Na záver: 
Pred vchodom do predtým akejsi úradnej budovy je v betóne pred vchodom zapichnutá takmer zvisle veža vytrhnutá z gruzínskeho tanku.
- Protipancierová strela vošla do vnútra tanku, tam vybuchla a vybuchla aj tanková munícia ulažená vo vnútri. - O štylizácii pána doktora si myslím svoje...
O chýbajúcich čiarkach vo vetách už ani písať nebudem. 

 

Martina Tichá
SLOVENSKO-GRUZÍNSKY SPOLOK ( Slovak-Georgian Society / slovakeT-saqarTvelos sazogadoeba)

Tina Tichá

Tina Tichá

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

My friend, I'll say it clear-I'll state my case, of which I'm certain-I've lived a life that's full-I traveled each and ev'ry highway-And more, much more than this-I did it MY WAY... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu